Mr. Gold - ŠTVRTÁ II. 123. kapitola DVAJA...

ŠTVRTÁ

123. kapitola

Dvaja...

      

    Za presklené lietačky ich aj tak nevpustili. Komando ďalších sestier nerešpektovalo priepustku recepčných, ale na doprosovanie, Ashley aspoň ohlásili.

  Pritláčajúc mäkké papuče, akési plyšové tlamy neidentifikovateľného zvera, o liatu podlahu, opierajúc sa jednou rukou o stenu, druhou strčenou takmer po lakeť vo vrecku fialkového županu  pridržiavajúc si spodok stále uboleného brucha, pomaly sa k nim presúvala spolužiačka. So zvláštnym, smutno-krásnym úsmevom na vyčerpanej tvári.

  Hoci porodila už pred pár dňami a jej telo bolo mladé a v jej veku aj pripravené, predsa len, krehká konštrukcia, vystresovaná neprajným okolím znášala pôrod dosť zle.

  Videla mu za vráskami, že v tom ohavnom vyprašivenom, iste erárnom  župane, čo sa poobtieral už o desiatky rodičiek z celého mesta a papučiach  z pyskov anglických boxerov si svojvoľne drzo predstavuje ju. Striasla sa a keď sa ju pokúsil nenápadne prichytiť za studené prsty, vyšmykla sa mu a skryla dlane pod pazuchy. Zneistená tým, že netušila, ako sa k tomu stavia.

  - Vyzerá taká krehká, ako z cukru. – prilepila Mulan svoje žlto-snedé ruky o sklo a ešte viac prižmúrila oči.

  - Hovorí sa: ...z hovna zlepená, moja! – opravila ju Ruby a škrabkala sa za uchom, hľadajúc tam asi niečo, čo by ju donútilo usmievať sa aspoň z diplomatických dôvodov.

  - Ste trapky, baby! – zahamovala ich Emma a hoci si pramálo pamätala z onoho dňa a dní po ňom, k Ashley nepociťovala súcit, ani ľútosť, práve naopak, bola na ňu hrdá, tak, ako bola pred jedenástimi rokmi hrdá na seba za privedenie potomka na svet.

  Ale tieto tomu aj tak neporozumejú...Zbytočná námaha.

  -  A nie, že sa jej budete pýtať dajaké debiliny! – prízvukovala im preventívne.

  - Ako čo napríklad? - naivne sa k Emme otočila Aurora, mysliac svoju otázku smrteľne vážne, poznajúc sa detailne, že jej mozog iste vloží do rečového centra niečo dobre trápne a nevhodné.

  - No, či to bolelo a koľko hodín sa zvíjala v kontrakciách, či sa roztrhla, či ju zašívali, či jej dávajú horúce metadonové injekcie, aby prestala krvácať, či ju nemuseli po zašití cievkovať a nemá zahnisané zapálené bradavky ...-

  - Drž hubu! – drgla jej Ruby do ramena, druhou rukou podopierajúc práve omdlievajúcu Auroru.

  - Tak nech sa opýta, ako udrží vložku medzi nohami bez gatiek! – uzavrela urazená Emma.

  Gold sa vystrel a zažmurkal do strán, či niekde nie je dáka voľná myšia diera. Pochopil, že návšteva prvorodičky s tlupou jej kamarátok zrejme nebol najšťastnejší nápad a pevne veril, že sa s Bellou k nemu a jeho obsahu, nebudú viac vracať.

  Neušiel však. Hlavne nie Ruby.

  - Sklapnite, lebo chudákovi pánovi profesorovi sa už dnes z vašich blbých rečí nepostaví...- triasla hlavou ako baran pred útokom.

  No, nepomohlo mu to veľmi, cítil sa ešte trápnejšie.

  Teraz myšiu dieru hľadala aj Bella.

  Našťastie Ashley už pri dverách vysvetľovala službukonajúcej sestričke, že bude vonku len dve minútky a prikyvovanie slečny v čepci zrejme znamenalo, že o chvíľu sa dotasí s mrnčiacim balíčkom vyzdvihnutým z izby pre novorodencov.

 Ruby sa konečne vyškerila od ucha po ucho. Mláďatká ju vždy fascinovali a bolo jedno či ide o tuleníka, hrošíka, malú ondatru, alebo Ashleynho syna.

  Od radosti zatlieskala a zopár dievčat sa fakt vážne zamyslelo, či to po nej majú zopakovať, keď sa konečne otvorili dvere a pretiahla sa cez ne zvláštne, akousi zmesou mlieka a kamiliek voňajúca mladá žena.

  - Božinku, nestojkajme tu, Ashlinka, poď si niekde sadkať, chúdiatenko moje. – vrhla sa okamžite na ňu úslužná Aurora.

  - Drbká ti, dievčatko?! – usmernila ju Ruby.

  - Jáj, ty nemáš gaťky, však?! – skormútene sa zatvárila Aurora v roli chodbovej hostiteľky, na čo Ruby s Emmou skoro vybuchli do rehotu.

  Našťastie ju Ashley brala tiež s rezervou.

  - Nejde o to. Nesmiem ešte sedieť a štichy dosť pichajú...navyše o chvíľu vám donesú ukázať maličkého a potom musím ísť kojiť. Strašne ma už bolia prsia. Mám ich ako dva balvany, pozrite...- bez zábran odklopila časť županu a hrdo ukázala svoje naliate pýchy, s bradavkami ako gombíky, teraz väčšie ako tie Ruby.

  Konečne niečo, čo sa aj triednemu na návšteve páčilo, napriek tomu, že to zostalo skryté za anjeličkovou, vpredu až po pás rozopínateľnou erárnou košeľou.

  A potešilo ho aj to, ako sa Bella neovládla a v jej pohľade jeho smerom zračila sa očividná žiarlivosť. Ješitné ego mal pofúkané, už túto návštevu dajako v zdraví prežije.

  Bla-bla-bla...reči sa niesli chodbou obaľované chichotom, potom bolo ťuťuli-muťuli, však je len sladučký a dojaté spolužiačky, pevne rozhodnuté rodiť buď hneď zajtra alebo nikdy, sa pomaly porúčali. Treba urýchlene ísť rozchodiť dojmy a najlepšie v babičkinom bistre zapiť pojmy ľadovým čajom s nejakou tou tajnou, pocit ženského údelu povzbudzujúcou ingredienciou.

  - Baby, už musím...- snažila sa ich rýchlo vypoklonkovať aj ubolená Ashley. – Pán profesor, môžete ešte vy, na chvíľočku? – pribrzdila len Golda.

  Pozrel prekvapený. Bella začala cúvať, ale Ashley stopla aj ju.

  - Viete, chcela by som vás...vás oboch o niečo poprosiť. Som veriaca a ...tento hriech mi moja rodina zrejme nikdy celkom neodpustí...a ja by som chcela, aby malý mal...skrátka...pôjdete mu za krstných rodičov? – usmiala sa placho. – Veď ho mám...len vďaka vám dvom... – doložila vážne.

  Prikývol a rýchlo sa spamätal, vytasiac svoj darček z vrecka kabáta.

  - Nepravý drtený losos...nezabudli ste...- zašepkala a uvoľniac si jednu ruku spod maličkého,  oblapila ho okolo krku, silno sa k nemu z vďaky pritisnúc.

  Cítil aj cez perinku teplé krehké telíčko svojho budúceho krsniatka a zostal tak nejak namäkko.

  Odtiahol sa a zdvihol jej bradu.

  - Toho „pravého“ pre oboch, musíš nájsť ty. A ty to zvládneš, Ashley! – prešiel pohľadom po spokojnej zmraštenej tváričke drobca stiahnutého v perí a so stisnutými perami zachytil očami Bellu. Ako vždy na pokraji dojatia...

  Je taká nežná, zraniteľná a...moja!

domiceli