Mr. Gold ŠTVRTÁ... 70. kapitola KAKAOVÁ

ŠTVRTÁ...

70. kapitola

Kakaová...

1.

   Pripravovať kakao bez použitia mozgu, navyše aj pre chuťové poháriky a žalúdok dosť neznámy nápoj, nie je zas také jednoduché, akoby sa mohlo na prvý pohľad zdať. Aj druhý zúfalý pohľad do skrinky neveštil nič podobné receptu... Dosť na tom, že vôbec tento artikel v jeho potravinovej skrinke sídlil. Zapodievať sa takými drobnosťami ako dátum spotreby a zvláštna hrudkovitá konzistencia sa radšej ani nemienil. Vážne predpokladal, že pôjde len o dekoráciu konferenčného stolíka v obývačkovom kine.

  Celkom spokojný s hnedkastou tekutinou vrchovato obkľučujúcou okraje dvoch Emmou vybraných „najromantickejších“ šálok, hoci na jednej bol rozvalený kocúr Garfield a na druhej visiaci zámok s lakonickým zahraničným textom: „Dej mi pár okovú a jsem jen tvúj...“ sa rozhodol vystretý vojsť do príjemného príšeria domáceho kina... Ešte nevedel, ktorá bude tá jeho. Nádejal sa, že po tme aj tak recesné obrázky  vidno nebude ani obsah nikoho zaujímať.

  Normálne uspokojený skôr, než k niečomu vôbec došlo, sa natešene zvrtol.

  A narazil do Belly, ktorú pridlhé čakanie a ticho a to, že nevedela nájsť ovládač od telky, vytiahlo do svetla kuchyne.

  A vytiahlo to aj kakao zo šálky. Krásne sa vpíjalo do jej svetlej blúzky.

  Otočila sa mu rýchlo chrbtom.

  - ...prepáč...prepáč, to som nechcel. – šľahol šálky do výlevky a snažil sa ju chytiť za plecia a zabrániť úteku.

  Nemala ho v úmysle.

  - Ja viem! Rýchlo mi rozopnite tú blúzku. Páli to a ak nezaperiem ten fľak hneď, môžem ju rovno vyhodiť! – zdvihla si vysoko vlasy nad temeno hlavy a natrčila mu gombíky na chrbte.

  Nič sa vyhadzovať nebude... Už nikdy... Nemá s tým dobré skúsenosti...

  Roztržito siahol na vrchný gombík.

  „Veď ty ju vlastne vyzliekaš!“...zadrnčal mozgu budík. „To ste si nemohli  pozrieť aspoň jeden sprostý film?! Aspoň JEDEN! Polku filmu?! Titulky?!...nechcem sa na to ani pozerať!...Ešteže sa ti ruky trasú, Casanova...Dočerta, beriem tabletku na spanie!...Už asi nie som!“

  Mordoval sa s gombíkmi a ospravedlňoval  ďalej, len v duchu, lebo rečové centrum sa mu dajako odpojilo spolu s magorom mozgom.

  V polovici zaregistroval, že nemá podprsenku. Naštartovalo ho to poponáhľať sa dolu kopcom. Aká maličkosť stačí k detskej radosti. „Detinskej...“ opravil ho rozum prevracajúci sa radšej na druhý bok k lebečnej stene.

  S bázňou roztvoril obal knihy a prv, ako sa mu vyšmykol, pritiahol si ju zaň k sebe.

  „Toto je kniha písaná Brailovým písmom a môj nos, prípadne pery sú čítačkou ako stvorenou na takéto  stránky...“ zametaforizoval romanticky.

  Záčítal sa. Kopčeky husej kože naskakovali po celom chrbte ako skutočné 3D vypukliny knihy pre nevidiacich.

  Dráždili...

  Spravila krok dopredu pridŕžajúc si mokrú blúzku od tela a zároveň dostatočne na tele, aby neprovokovala. Márne.

  Smutne pozrel.

  „Po tme sa nečíta! Nebudeš si slepiť oči!“...sestričky bývali prísne.

  - Kde je kúpeľňa už viem. Môžete mi požičať nejakú vašu košeľu alebo tričko, alebo čokoľvek? – spustila prakticky.

  - Košeľu... Potom ti ju pomôžem...pozapínať. – vrátil...tiež zo svojho pohľadu, pre seba,  maximálne prakticky.

  Pokývala hlavou, ale usmievala sa.

2.

  Zvonček pri dverách sa rozozvučal. Bezpečnostné svetlo alarmu zažalo.

  Nešťastne pozrel hore na schodisko, kde kráčala jeho rozčítaná krásna beletria a na vchod obsypaný zvyškami popcornu, za ktorým sa ktosi ďalší dobýjal do jeho čitárne.

  Váhal, kým trhol kľučkou, rozhodnutý aj zabíjať a brániť si súkromie.

  - Potrebujem sa pozhovárať. – povedala ticho Regina.

  - Teraz?! – zúfalo zavyl.

  Pritiahla si klopy saka, nervózne napravila kabelku a pozerala radšej bokom.

  - Viem, že nie je najvhodnejší čas....nechcela som oficiálny rozhovor... Na pôde školy. Na súde...skrátka...len my dvaja. Súkromne. – uzavrela neisto.

  Jej pohľad.

  Čo to mohlo byť, že ju sem dotiahlo?! Ju, hrdú riaditeľku školy s viacerými tromfami v rukách?! Ponížene doslova žobrať pri jeho dverách o audienciu?!...Zrovna jeho...

  Nešlo mu to do hlavy.

  Ešte raz pozrel na teraz už prázdne schodisko. Zvesil kabát aj kľúče.

  Pozorne zvonka zamkol.

domiceli