Mr. Gold ŠTVRTÁ... 53. kapitola NOVOROČNÁ

ŠTVRTÁ

53. kapitola

Novoročná...

1.

   Dym sa poddával farebnej hudbe z reflektorov a po pásoch farbil prítomných. Omladina mestečka sa tu miešala s prišelcami a stálymi štamgastami s jediným cieľom: zbaviť sa starého roka vo veľkom štýle a zažiť niečo výnimočné, nezabudnuteľné, aj keď v mnohých prípadoch im o tom iba porozprávajú iní.

  Väčšina nadopovaná už z domu a supermarketu, hrala formu pred barovým pultom s ohriatym predraženým nápojom fetujúc susedove výdychy zosilnené teplom a potom.

  Kapela sa tvári, že hrá dobre, ale väčšina jej komponentov hrá len rada, čo im dnes je veľkodušne odpustené, kým oni zas musia vstrebať, že na plné pecky vrieska do ich oduševnenej produkcie aj rádio, z veľkoplošnej obrazovky hučia odrhovačky z hudobných kanálov a v kúte sa formujú folklórne súbory so spoločným názvom: SEBRANKA, kde-tu aj s hudobným telesom: HUČAVAN.

  Atmosféra ako vyšitá na nedbalé ponevieranie sa po parkete a kútoch celého objektu, predčasné priania a zňuchávačky.

  Neal sa snažil mať ich obe v merku, ale pivo mu už dvíhalo dekel a väčšinu času trávil na toalete s dilemou, kedy mu voperovali ten obrovský močový mechúr, čo nie a nie vypustiť.

  Držala sa Emmy ako kliešť a márne ho pohľadom hľadala.

  Roku zostávala posledná necelá hodina.

  Svitala prchavá nádej, že bude aspoň vonku na námestí pri ohňostroji.

  Emme bolo smutno z jej smútku, ale osobne poprosila Golda, aby trčal doma.

  Trčal. Jedovato chodil od okna k oknu dlhými krokmi ako tiger v malej klietke, márne dúfajúc, že sa zas objaví pred bráničkou, ako už niekoľkokrát predtým.

2.

  Pobalení do vetroviek a kabátov, odvážnejší len v prepotených tričkách svorne hľadeli do jasnej oblohy zväčša smädno čkajúc a čakajúc padajúce hviezdy a potom ohňostroj.

  K mladým a k rozbesneným deťom s petardami sa pridávali starší, ktorých túžba priať si niečo skôr ako susedia, vytlačila spred televízorov a vysotila do chladu noci.

  Mestečko ukázalo svoju jednoliatu masu obyvateľov. Usmiatych, spokojných, na chvíľu opustiacich studené misy a teplé papuče, aby vlhkými bozkami a suchými objatiami zdôraznili onú spolupatričnosť, čo sa rozplynie s rannou hmlou a zajtra zas prejdú okolo seba bez akýchkoľvek náznakov úsmevu, len s neistotou, či sa v noci priveľmi nestrápnili svojou zhovorčivosťou, odviazanosťou...ľudskosťou.

  V rukách poháre a zapečatené fľašky so šampusom, ktorý niekde strieľal skôr ako mal, v očiach lesk.

  Tiež hľadala svoju hviezdu a pretáčala si súkromných pár okamihov mydlovej opery, vďaka ktorým jej bude za odchádzajúcim rokom smutno.

  Emma s Nealom sa so smiechom mordujú s neústupčivou fľaškou a snažia sa ju presvedčiť najskôr podobrotky, že už jej zostávajú len posledné minúty nádeje, potom použijú násilie, alebo  požijú inú od najbližšieho suseda.

  Stiahla sa trochu do úzadia v márnej snahe vyhnúť sa davom, čo už zapĺňali námestie, plece pri pleci, hoci ohňostroj by pohodlne a jasne videli aj zo svojich priedomí.

  Tá tlačenica bola pre silvestrovskú atmosféru doslova žiadaná a nevyhnutná a patrila ku koloritu farebnej hučiacej oblohy nad ňou.

  Odrátané.

  Pískavé výbuchy svetiel sa striedajú s výbuchmi smiechu a výskaním. Všetci kričia, smejú sa, radujú, tancujú, či aspoň bezhlavo vyskakujú a nacieďajú sa bublinkami. Sami aj vzájomne.

  Zozadu ju oboma rukami objal a pritisol čo najbližšie k sebe, hlavu položiac na jej rameno s perami tesne pri uchu.

  - Ľúbim ťa, srdiečko...Šťastný a veselý...- pobozkal ju letmo na studené líce.

  Oprela sa a aspoň na zlomok sekundy prichytila mu ruky, uložené na jej hrudi, aby sa uistila, že sa jej nesníva.

  Keď sa chcela obrátiť, vymanil sa a zmizol  rýchlo v dave radšej sa neobzerajúc, aby mal dosť pevnej vôle vrátiť sa z tohto šialeného nápadu domov.

  Už jej nebolo ľúto za starým rokom

  V siluete odchádzajúceho muža videla ten nový v oveľa krajších farbách.

  - Aj ja ťa ľúbim...- zašepkala a akosi už nedokázala udržať ten pretlak emócií ...slzy.

  Odrážali sa v nich  farby ohňostroja.

domiceli