ŠTVRTÁ
51.
kapitola
Štáb...
1.
Formálne pôsobiace
papiere porozhadzované po stole polemizovali s jedličkou opretou
o sekretár, obhádzanou farebnými girlandami a ostro preblikujúcimi
krikľavými svetielkami z trhu.
Emma sedela
s rukami zaborenými vo vlasoch, Neal si nervózne pretáčal ukoristené pero
ako kolt medzi prstami pochodujúc zboka-nabok a Gold s nohami
natiahnutými a rukou podoprenou o stôl zamračene hľadel spoza
okuliarov kdesi mimo realitu.
- ...a zdalo sa to také prosté. Jednoduché... – pokývala
sklamane Emma hlavou.
Znovuzískanie
Henryho sa komplikovalo každým dňom. Hoci prvú úlohu – získať si jeho dôveru
zvládli s uspokojením. Dokonca aj Neal sa prekonával, v podstate
stačilo snažiť sa vyhýbať sa chybám svojho otca, ktoré mal stále zažraté
vo svojom vnútri.
- Predstavte si tú frašku na pojednávaní. –
vyhrnul si Gold ofinu a ešte viac sa natiahol na stoličke. – ...Tak, čo tu
máme? – posunul si okuliare a parodoval sudcu. – Dieťa na roztrhanie... Na
jednej strane lana adoptívna matka, vzorne ho vychovávajúca od narodenia,
vysoko postavená a vážená riaditeľka miestnej strednej školy,
s anjelsky čistým registrom aj povesťou a tu, druhú stranu lana
zdobia biologický rodičia, ktorý sa konečne rozhodli postarať sa o svoje
vlastné dieťa... ale tým sme vyčerpali všetky klady tejto
strany...Pohlaďme napríklad na matku. Vychovávaná ústavmi tohto štátu
a následne ulicou, pri jednej z naozaj menších, čisto banálnych
krádeží, spoznala lásku svojho života, počala s ním dieťa, bez toho, že by
ho o tomto fakte upovedomila a po pôrode sa dieťaťa vzdala, podpíšuc
automaticky papiere na adopciu, pretože oplodňovateľ, keď ho takto môžeme
nazvať, ju dávno predtým opustil. Prečo? Išlo totiž o muža z periférie,
živiaceho sa pokútnymi obchodmi s kradnutým tovarom, z rozvrátenej
rodiny, ktorého matka opustila ako malé dieťa a ušla s milencom...
Našťastie táto stará mama maloletého je už mŕtva...čo je vlastne ďalšie
pozitívum... - pokračoval sarkasticky.
- Si sprostý, otec, ako vždy. – spadlo
Nealovi pero. - ...stará mama je síce mŕtva, ale pozrime sa do očí starého otca!...-
napodobnil tiež hru na sudcu – ...je to profesor, ktorý udržiava pomer so
svojou študentkou, bývalý alkoholik, ktorému bolo vlastné dieťa v minulosti
odobrané, pre neschopnosť zvládnuť jeho výchovu. Zaujímavosťou je aj fakt, že neplnoletá
žiačka, ktorú trestuhodne zviedol, to jest budúca nevlastná babička-čakateľka dotyčného
Henryho, je navyše bývalou žiačkou milenca biologickej starej mamy maloletého,
o ktorého sa vedie spor...- pridával na dôraze aj sile hlasu.
- ...nepoľahčujúcou okolnosťou bude zrejme aj
fakt, že otec maloletého dal zmlátiť tak právoplatného ako aj náhradného
starého otca tohto chlapca, ktorým ujmu na zdraví budú pripomínať doživotné
následky, hlavne v druhom prípade amputovaná pravá ruka po zápästie, čo je
však pre tento prípad, vážení prítomní, vskutku irelevantné... – doplnila Emma.
- Závažnejším momentom je skôr neuvážené konanie
matky chlapca, ktorá sa podvodným spôsobom dostala na miestnu školu
a figuruje v zozname maturantov, napriek tomu, že jej veková hranica
už dosahuje tridsiatku! ...- pozrel Gold drsne na Emmu aj Neala.
- Nemáme šancu...- zazúfala si.
- S touto rodinnou anamnézou?!... leda
ak by bol sudca po úplnej mozgovej lobotómii! – vyprskol Gold a zošuchol
polovicu papierov na zem.
Dusno sa dalo krájať. Sedeli a boli
bezradní. Stáli a nič sa nemenilo. Čas plynul.
- Mrzí ma to Emma. Myslel som si...- odmlčal
sa Gold.
- Nemôžeme sa vzdať! Ja sa Henryho nikdy
nevzdám! Počuli ste ma?! Nikdy...- rozplakala sa žena, ale pohľad mala rázny
a odhodlaný.
- Na začiatok... môžem...skúsiť vybaviť
zlegalizovanie tvojho štúdia. V každom prípade však treba rátať, že to tým
pádom praskne a tvoje postavenie na škole nebude závideniahodné, hoci
pravý dôvod nikto vedieť nemusí. – poškrabkal sa na spánku.
- ...to je najmenej. ...To ja zvládnem. –
prikývla Emma, ktorá sa chytala aj slamky.
- ...a mohli by sme sa pokúsiť dohodnúť sa s Reginou o mimosúdnom
vysporiadaní, hoci tomuto veľa nádejí nedávam. – vykrivil ústa.
- Pokúsime sa. – ozval sa Neal.
- Toho aby som sa obával... – premeral si
syna nevraživo. - Ak mieniš do sporu zatiahnuť svojich kumpánov, vlastnoručne
ťa zaškrtím, synu. Všetko musíme mať právne ošetrené, inak to môžeme rovno zabaliť....A
keď sme už pri tých oficiálnostiach...mohli by ste vy dvaja s Emmou zlegalizovať
aj váš vzťah. – neúprimne sa usmial.
Na
chvíľu zavládlo absolútne ticho.
- Svadba?! – otvorila Emma oči dokorán
a Neal sa pridal.
- Nie! ...Až tak ďaleko ísť netreba...Ja len nechcem...Bella
nebude... „priateľkou“ dvoch mužov, ani naoko! Je vám to jasné?! - nevedel
zrazu kam z konopí. – Jednoducho jej dáš akože kopačky po vašom akože
chodení...Je to bežné. Nič na tom nebude čudné... – tápal a vlastne ho
zožierala žiarlivosť, že ju stále spojujú s Nealom.
Pozreli
na seba a trochu sklamane sa pousmiali...nad tou svadbou... Konečne niečo
odľahčujúce na dnešnom dni.
domiceli
bolo zaujímavé čítať tak oficiálne podanú časť :D fakt to bolo zábavné :) ale ja verím že ho získajú naspäť :) krása :)
OdpovedaťOdstrániťmne sa táto kapitola páčila :) akože je tam akoby odveci v naratíve tohto príbehu, ale má svoje dôvody a páči sa mi ako je napísaná :) aspoň sa nelepí :D
OdpovedaťOdstrániť