Mr. Gold ŠTVRTÁ... 51. kapitola ŠTÁB

ŠTVRTÁ

51. kapitola

Štáb...

1.

   Formálne pôsobiace papiere porozhadzované po stole polemizovali s jedličkou opretou o sekretár, obhádzanou farebnými girlandami a ostro preblikujúcimi krikľavými svetielkami z trhu.

  Emma sedela s rukami zaborenými vo vlasoch, Neal si nervózne pretáčal ukoristené pero ako kolt medzi prstami pochodujúc zboka-nabok a Gold s nohami natiahnutými a rukou podoprenou o stôl zamračene hľadel spoza okuliarov kdesi mimo realitu.

   -  ...a zdalo sa to také prosté. Jednoduché... – pokývala sklamane Emma hlavou.

  Znovuzískanie Henryho sa komplikovalo každým dňom. Hoci prvú úlohu – získať si jeho dôveru zvládli s uspokojením. Dokonca aj Neal sa prekonával, v podstate stačilo snažiť sa vyhýbať sa chybám svojho otca, ktoré mal stále zažraté vo svojom vnútri.

  - Predstavte si tú frašku na pojednávaní. – vyhrnul si Gold ofinu a ešte viac sa natiahol na stoličke. – ...Tak, čo tu máme? – posunul si okuliare a parodoval sudcu. – Dieťa na roztrhanie... Na jednej strane lana adoptívna matka, vzorne ho vychovávajúca od narodenia, vysoko postavená a vážená riaditeľka miestnej strednej školy, s anjelsky čistým registrom aj povesťou a tu, druhú stranu lana zdobia biologický rodičia, ktorý sa konečne rozhodli postarať sa o svoje vlastné dieťa... ale tým sme vyčerpali všetky klady tejto strany...Pohlaďme napríklad na matku. Vychovávaná ústavmi tohto štátu a následne ulicou, pri jednej z naozaj menších, čisto banálnych krádeží, spoznala lásku svojho života, počala s ním dieťa, bez toho, že by ho o tomto fakte upovedomila a po pôrode sa dieťaťa vzdala, podpíšuc automaticky papiere na adopciu, pretože oplodňovateľ, keď ho takto môžeme nazvať, ju dávno predtým opustil. Prečo? Išlo totiž o muža z periférie, živiaceho sa pokútnymi obchodmi s kradnutým tovarom, z rozvrátenej rodiny, ktorého matka opustila ako malé dieťa a ušla s milencom... Našťastie táto stará mama maloletého je už mŕtva...čo je vlastne ďalšie pozitívum... - pokračoval sarkasticky.

  - Si sprostý, otec, ako vždy. – spadlo Nealovi pero. - ...stará mama je síce mŕtva, ale pozrime sa do očí starého otca!...- napodobnil tiež hru na sudcu – ...je to profesor, ktorý udržiava pomer so svojou študentkou, bývalý alkoholik, ktorému bolo vlastné dieťa v minulosti odobrané, pre neschopnosť zvládnuť jeho výchovu. Zaujímavosťou je aj fakt, že neplnoletá žiačka, ktorú trestuhodne zviedol, to jest budúca nevlastná babička-čakateľka dotyčného Henryho, je navyše bývalou žiačkou milenca biologickej starej mamy maloletého, o ktorého sa vedie spor...- pridával na dôraze aj sile hlasu.

  - ...nepoľahčujúcou okolnosťou bude zrejme aj fakt, že otec maloletého dal zmlátiť tak právoplatného ako aj náhradného starého otca tohto chlapca, ktorým ujmu na zdraví budú pripomínať doživotné následky, hlavne v druhom prípade amputovaná pravá ruka po zápästie, čo je však pre tento prípad, vážení prítomní, vskutku irelevantné... – doplnila Emma.

  -  Závažnejším momentom je skôr neuvážené konanie matky chlapca, ktorá sa podvodným spôsobom dostala na miestnu školu a figuruje v zozname maturantov, napriek tomu, že jej veková hranica už dosahuje tridsiatku! ...- pozrel Gold drsne na Emmu aj Neala.

  - Nemáme šancu...- zazúfala si.

  - S touto rodinnou anamnézou?!... leda ak by bol sudca po úplnej mozgovej lobotómii! – vyprskol Gold a zošuchol polovicu papierov na zem.

  Dusno sa dalo krájať. Sedeli a boli bezradní. Stáli a nič sa nemenilo. Čas plynul.

  - Mrzí ma to Emma. Myslel som si...- odmlčal sa Gold.

  - Nemôžeme sa vzdať! Ja sa Henryho nikdy nevzdám! Počuli ste ma?! Nikdy...- rozplakala sa žena, ale pohľad mala rázny a odhodlaný.

  - Na začiatok... môžem...skúsiť vybaviť zlegalizovanie tvojho štúdia. V každom prípade však treba rátať, že to tým pádom praskne a tvoje postavenie na škole nebude závideniahodné, hoci pravý dôvod nikto vedieť nemusí. – poškrabkal sa na spánku.

  - ...to je najmenej. ...To ja zvládnem. – prikývla Emma, ktorá sa chytala aj slamky.

  - ...a mohli by sme sa pokúsiť  dohodnúť sa s Reginou o mimosúdnom vysporiadaní, hoci tomuto veľa nádejí nedávam. – vykrivil ústa.

-  Pokúsime sa. – ozval sa Neal.

  - Toho aby som sa obával... – premeral si syna nevraživo. - Ak mieniš do sporu zatiahnuť svojich kumpánov, vlastnoručne ťa zaškrtím, synu. Všetko musíme mať právne ošetrené, inak to môžeme rovno zabaliť....A keď sme už pri tých oficiálnostiach...mohli by ste vy dvaja s Emmou zlegalizovať aj váš vzťah. – neúprimne sa usmial.

  Na chvíľu zavládlo absolútne ticho.

  - Svadba?! – otvorila Emma oči dokorán a Neal sa pridal.

  - Nie! ...Až tak ďaleko  ísť netreba...Ja len nechcem...Bella nebude... „priateľkou“ dvoch mužov, ani naoko! Je vám to jasné?! - nevedel zrazu kam z konopí. – Jednoducho jej dáš akože kopačky po vašom akože chodení...Je to bežné. Nič na tom nebude čudné... – tápal a vlastne ho zožierala žiarlivosť, že ju stále spojujú s Nealom.

  Pozreli na seba a trochu sklamane sa pousmiali...nad tou svadbou... Konečne niečo odľahčujúce na dnešnom dni.

domiceli