pondelok 15. júla 2013

Mr.Gold ŠTVRTÁ...1. kapitola ODMENA


ŠTVRTÁ...
1. kapitola
Odmena...


1.
   Šéfova kancelária nemá šancu v nás navodiť akékoľvek pocity na pozitívnej báze, nech by bola zrovna zariadená, ako naša detská izba či babkina špajza za kuchyňou.
  Táto kancelária tvorila akýsi očistec medzi kovovým koncom otcovej pracky remeňa a susedinými cucavými cukríkmi po záruke. A tón hlasu zodpovedal paralele.
  - Som spokojná, že ste svoju úlohu zobrali takto, nadmieru, profesionálne... – držala sa slečna Regina pod bradou a jej veta v preklade znamenala :
  „Zatiaľ si zatnem do jazyka, ale ak sa mi donesú ešte nejaké sťažnosti na tvoj neadekvátny prístup k prominentným žiakom, vyšmarím ťa  zatvorenými dverami!“
  Pochopil, že chodbové story sa rýchlejšie dostávajú k vedeniu, ako do statusov na Fb, o to viac ho prekvapilo jej rozhodnutie.
  - Pozrite sa, pán Gold ( Preklad :...mňa nebudeš nasierať, drahý...), som vďačná, že ste sa rýchlo aklimatizovali ako triedny našich oktávanov ( ...keby mám inú možnosť, ani pes po tebe neštekne...) a snažíte sa pristupovať k nim motivačne, prezieravo, ba priam otcovsky ( ...ešte raz siahneš na niektorého z nich, zariadim, aby si ťa podala školská inšpekcia s radou rodičov na čele...).
  - O čo ide, pani riaditeľka ? – ukončil svoju bokovkovú prekladateľskú kariéru predčasne Gold a napriamil sa na kresle, čo ho aj napriek svojej zamatovosti už tlačilo pod zadkom.
  Päsť spod brady ducla o stôl a zanechala na ňom zadýchanú šmuhu. Zhlboka sa nadýchla, radšej vstala, aby mala pocit, že  je nad ním a nad vecou.
  Zniesol to.
  - Bývalý triedny, pán Hook, sa po incidente z konca augusta, ktorého bol obeťou a ktorý ešte stále nie je políciou uzavretý, zotavuje v miestnej nemocnici a podľa dobre informovaných zdrojov ho čaká ešte niekoľko náročných operácií, hlavne pravej ruky...- dívala sa z okna sledujúc pozorne dianie na školskom dvore a monotónnosťou zahovárala, dbala však jednoznačne na to, aby mu neunikol ani detail z jej prehovoru.
  Aký to balzam na uši. Ten bastard je na tom ešte horšie, ako sa čo i len odvážil dúfať. Len si dať bacha, aby sa náhodou nepousmial.
  Nevydalo.
  - Vám je smiešne, že jeho rekonvalescencia sa radikálne predĺži ? ...že nebude môcť zastávať svoju úlohu vedúceho výberovej exkurzie pre elitných študentov školy, ktorú vždy v tomto čase organizoval, aby si vybraní žiaci mohli rozšíriť svoj obzor v procese edukácie? – zaúpela odvrátiac sa od okna.
  - Viete, pani riaditeľka, ja som si tak obľúbil svojich zverencov, že predstava, že by som ich mal teraz opustiť, mi trhá srdce. ( ...dynamitom !...) Rád sa zhostím tejto význačnej úlohy, ak je toto dôvod, prečo som tu. – pozrel na ňu zboku a zdvihol sarkasticky kútik úst.
  Vrátila sa k stolu, prehodila zopár papierov a doslova šmarila pred neho dvojhárok s akýmisi pokynmi.
  - Máte tam všetko... Zoznamy, trasu, kontakty, vstupenky...bla-bla-bla...Prípadné otázky adresujte Johanne, organizuje to s vami ako druhý pedagogický dozor. Žiaci boli oboznámení na konci roka rozhlasom, informované súhlasy od rodičov zozbierala Johanna, zajtra odchádzate. – kývla rukou, že audiencia je skončená a viac k nemu ani len nevzhliadla.
  Chvalabohu.
  Zhrnul inštrukcie do pravej hrste a bez pozdravu zmizol.
  - Hulvát ! – neovládla sa inak vždy distingvovaná riaditeľka, keď ju nadhodil zvuk pribuchnutých dverí.


2.
  Asi bude najrozumnejšie vyhľadať Johannu.
  „Je to tá pevná etikárka alebo subtílna prestarnutá informatička ? Nie, nie, tá sa volá Cora. Bože, v tejto škole niet jedinej prijateľnej učiteľky, čo by stála za...úsmev...povedzme...“
  Pozorne preložil papiere na polovicu, potom na ešte menšiu a ešte menšiu, kým to šlo a dalo a to skryť v dlani.
  „Nebudem to riešiť. Nie dnes.“ zaumienil si. „V Králičej nore hrá živá kapela. Živá kapela sú živí fanúšikovia. Živí fanúšikovia znamenajú obchod. Obchod, díleri, známe i nové firmy...je to šanca...Možno to dnes konečne vyjde...“
  Vrátil sa do kabinetu po bundu, vložil guču papierov do bočného vrecka s naivným optimizmom, že večer, respektíve v noci, bude mať väčšiu chuť si ich preštudovať a pripleskol dvere, neunúvajúc sa ich zamykať.

domiceli




6 komentárov:

  1. Jane.TurunenSmithHolopainen15. júla 2013 o 21:37

    dobré, ale krátke :D stále ma prekvapuješ tým ako zapracovávaš postavy do deja :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Nemôžem si pomôcť, šípim tvoje skúsenosti s našou kamoškou Vierkou. Preklady, pocity... Ale je to stráášne super. Teda veľmi. Možno je to aj tým, že tu je krajší, pán Gold, profesor. Teda, je, však? Neni plesnivý ani smradľavý? :D ...a tento kamoš, čo chodí s Bellou, on mu ju preberie? mohol by! ...dávam veľký palec hore; vyššie a vyššie; a teším sa na ďalšiu časť :)

    P.S. Maskovala som. Viď. 1. vetu. :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Musím uznať, koment lepší, ako samotný text...a to ešte netušíš, že mienim zakomponovať čo-to aj z Hlodov našich elitných...:-)

      Odstrániť
  3. opisy pekné, všetko pekné len ja neviem... stále to neni ono. nie som na to zvyknutá :) no nevadí za pár častí sa mi to hádam dostane pod kožu ako ostatné Vaše fanfiky ;)

    OdpovedaťOdstrániť
  4. pekné také Reginovsko-Rumplovské :) inak na konci som trochu čakala že on pri tom rozmyslani niak omylom drgne do Belly(nevsimol si ju,nevidel ju pri tom rozmyslani)a zoznamia sa :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. ...zoznámia sa v ďalšej kapitole...ale romantika to nebude...:-)

      Odstrániť