Mr.Gold ŠTVRTÁ... 14. kapitola TEMNÁ

ŠTVRTÁ...

14. kapitola

Temná...

1.

   Nenadarmo starí ľudia vravia, že sú miesta, ktoré zámerne priťahujú negatívnu energiu, hoci sú jej samé plné. Paradoxne najmä také, kde si ju chodíme v pokoji odkladať. Kostoly a cintoríny. Prvým sa roky úspešne vyhýba a druhým sa ešte ďalšie mienil.

  Nebyť náhod a blbého nápadu Emmy, dať si stretko práve tu. Akoby mu to robila schválne. Robila.

  Na „firemnej tabuli“ pri vchode nebol problém nájsť jej hrob, ale zámerne chodil kade-tade, len aby sa mu čím dlhšie vyhol.

   Iritovali ho pedantne upravené miesta. Načančané gýčovými čínskymi napodobeninami kvetov, zlaté ozdobné písmo zvolávalo vtáky na veľkú potrebu a pupenec si hľadal skuliny pre svojich potomkov.

  Za náhrobkami kôpky vypálených plastových vaničiek po sviečkach, ktoré sa príbuzným ťažilo odniesť do kontajnerov pred vchodom, spálené chryzantémy ešte z minulého roka v rozštiepených kvetináčoch, čo tiež  zapršali, zamrzli a mrazu neodolali. Nepoliate letničky a vysilené trvalky a ďalšie trvalky babky, čo mali doma všetky vechte poobšívané a len tak podriemkaváli tu, na lavičkách na dvoch nohách s vyheganou doskou na jednom klinci. Ani len medzi sebou nekomunikovali. Ako inventáre.

  Možno by dal prednosť krematóriu, ale záľuba v urnových hájoch bola len cintorín v malom. Jediným uspokojením zostávalo, že potom, po tom, mu už môžu aj do zadku fúkať, bude mu to jedno. Pravdepodobne.

  Ale predtým ešte zaškrtí Emmu, za jej nápad. A to aj v prípade, že toto odporné miesto bude mať nejaký súvis s ich vyšetrovaním.

2.

  Už ju nebavilo prehováranie. Keď nezabrala včera diskotéka, ani nagelovaný Gaston pred domom, hodený ako sopel na kabáte, tak cintorín dnes nemá nejmenšiu šancu.

  Bella ležala v polosede a priblblo si šmátrala po tvári. Kreslila si ukazovákom akési jednotky  vyrastajúce spod brady, so špicom v kútiku oka a končiace v ušnom lalôčiku.

  Nespomínala si, že by v minulosti, v jej veku mala podobné pohnútky a stavy beztiaže, kedy vypínala mozog a celá vegetatívna sústava sa ustálila len na opakovanie nejakej monotónnej, ničnevraviacej, nelogickej činnosti. Ešte možno namotávanie pramienka vlasov na prst, prípadne absolútne nehybné čučanie do stropu...

  Vlastne áno. Raz strávila celé hodiny učením sa bozkávať. Podľa návodu na internete. Spojíte všetky prsty. Potom presuniete palec pod ukazovák. Iba tak zľahka. A tá čiarka, to sú vlastne jeho alebo jej pery. Palec je tá spodná, časť ruky pod posledným článkom ukazováka tá vrchná. Potom už stačí len zatvoriť oči a ideš...Skúsiť treba, či je lepšie prisať sa na vrchnú peru, prípadne vziať medzi svoje tú spodnú...teda palec...prilepiť vrchnú o vrchnú, spodnú o spodnú...hľadať medzierku medzi nimi. Trochu zboku, priamo spredu...Fakt. Zabila tým viac ako hodinu, aj dve...dodnes si to niekedy v noci opakuje...

  Zrejme aj toto bude niečo podobné...Ale nemôže sa spýtať, riskovala by, že ide o všeobecne známy úkon tejto generácie a mohla by sa prezradiť, že do nej nepatrí.

  Ale škrelo ju to. Tá čudná jednotka spod brady k uchu...

  - Ty, Bella, - napadla ju predsa len jedna neférová otázočka, ako kamošku vyprovokovať z letargie. - ...nechceš vidieť, kde má hrob jeho prvá žena? – zaťala.

  - Koho žena? – pichla si Bella skoro do oka.

  - Goldova. – trafila do čierneho. - ...Kedysi tu žila a je tu aj pochovaná. Možno preto sa sem náš milý triedny po rokoch opäť vrátil... – pozrela na ňu zboku.

  Ako rýchlo sa vedia zosypať také vzdušné zámky, domčeky z neviditeľných karát. Ilúzie nepoškvrnenej minulosti našich vyvolených... a zrazu bum.

  Namiesto ľahkej priesvitnej stavebnej hmoty tu máme tehlu s presnými parametrami, niekedy dokonca celú paletu.

  Takže bol ženatý. Žena mŕtva. Rozvod by možno lepšie padol...Mŕtvu ženu mohol milovať. Môže stále milovať. Žena znamená domov, alebo aspoň domácnosť. Tu môžu pribudnúť ďalšie tehly – deti...stačí...aj základy sú už priťažké. Na jeden deň.

  - Odkiaľ to všetko vieš ? – zneistela.

  - Z archívu. Ja si na exkurziách nelakujem nechty ako vy s Ruby, ani neomdlievam zo smradu knižnej stariny ako Ashley a potom nefajčím tajne za budovou... – zahrala Emma excelentnú puntičkársku študentku. – Dokonca viem ešte niečo. S našim bývalým triednym Hookom boli spolužiaci... Na výške... – viac jej radšej neprezradila.

  „Ale prečo sa v nemocnici tvárili, že sa vidia po prvýkrát?!“ – pozastavila sa Bella.

   - Tu mi niečo nehrá. – pozrela na Emmu.

  - CéDéčko našťastie vyplo už pred pol hodinou. Aj tak nechápem, ako môžeš počúvať Nightwish The Poet And The Pendulum stále dookola... To ti naordinovala naša matka predstavená? Alebo si zbožšťuješ niekoho konkrétneho? ... Potom, že si v permanentnej depke....Poď, cintorín ti urobí len dobre... nech vieš, do čoho ideš... – uškrnula sa Emma  a otvorila dvere na Bellinej izbe.

 

domiceli

PS: ...a teraz sa priznajte, koľké ste ten Emmin návod na bozkávanie aj reálne skúsili...

:-D

http://www.karaoketexty.cz/texty-pisni/nightwish/the-poet-and-the-pendulum-12323