Mr.GOLD Obchodné tajomstvá VIII., 2. BONUSová kapitola, SPäŤ

Obchodné tajomstvá VIII

BONUSová kapitola 2

Späť

   - Viem, čo mi chceš povedať. – začala Emma, len čo trhnutím otvorila dvere na izbe.

  Neal stál s ukazovákom ohnutým, pripravený zaklopať, ale bola rýchlejšia. Aj jej priama veta ho zaskočila a jediné, čo ho v tom momente napadlo, bolo schytiť jej tvár do rúk a pobozkať ju.

  Vytrhla sa a nedôverčivo na neho pozrela.

  - Viac to na mňa s romantikou ani neskúšaj ! – zdvihla prísne ukazovák a cúvala dnu do izby. – Musíme sa vážne pozhovárať. – dodala a ukázala na stoličku pri písacom stole.

  Pokorne prikyvkával ako psík na zadnej palube auta  a chvíľu sa obšmietal, kým ho sama nechytila za ramená a násilím posadila.

  - Musíme  ísť na to, čím skôr... Nemôžeme už čakať. Nebudeme ničím chránení....Bude to len o tebe a o mne. S Bellou nepočítaj... – s prižmúrenými očami pozerala na neho a jeho prihlúply výraz sa jej prestával páčiť.

  Toto nečakal. Po Bellinom preslove bol odhodlaný na dlhé, predlhé nadbiehanie a postupné zbližovanie...a...ona na neho vyštartuje s priamym návrhom...a...ešte uvažovala nad experimentom...do trojky...a ...asi sa za tie roky zmenila.

  - Teraz ?...Tu ?...Hneď...? – jachtal.

  - A dokedy chceš čakať, Neal ?! – stúpla si od neho o kúsok ďalej a ruky dala vbok.

  Vyzerala tak rajcovne.

  - Si pripravený ? – ukázala na neho prstom.

  Nenápadne pozrel dolu do lona...

  Pochopila...že nepochopil.

  Pleskla sa po čele.

  - Neal ! Ja som celý čas vravela o prechode portálom späť do začarovaného lesa. Musíme sa tam vrátiť a priviesť tvojho otca späť sem. Domov ! Je to tvoj otec. Bude otcom ďalších dvoch detí a je to Henryho starý otec. Jeho miesto je každopádne tu ! Pri svojej rodine... – povedala vážne.

  - Jáááj...- vydýchol si Neal, lebo nová Emma sa mu nepozdávala. – Ty...Ty nechceš vziať Bellu so sebou, ak som dobre pochopil. Pôjdeme iba my dvaja a tajne. – opakoval si indície.

  - Presne. V jej stave je to nebezpečné a ak tam čas stále cúva, ako mi vravela, mohla by  prísť o deti a ako poznám pána Golda, to by nám neodpustil. – zdvihla pravý kútik úst.

  - Ale ako sa dostaneme späť ? Na to si nepomyslela ? Jeffersonov klobúk nás dostane tam, ale späť už nie...tak to nefunguje. – zamračil sa Neal s obavami.

  - Budeme sa musieť spoľahnúť na tvojho otca. – mykla plecami.

  Prekrútil oči a poškrabkal sa s nevôľou vo vlasoch.

  Emma držala v rukách veľký ošúchaný klobúk a tvárila sa vážne.

   Záhradou sa prehnal vietor, ale dvojica vo vnútri ho ignorovala.

  Emma sa zviechavala z akéhosi mäkkého slizkého podložia, do ktorého zapadla.

  Neal stál rozkročmo o pár krokov vpredu a zhrozene pozeral na skazu pred sebou a okolo seba. Zámok, kde pred niekoľkými dňami spokojne trávili čas pri obrovskom stole v honosne zariadenej jedálni teraz obhorenými pahýľmi múrov škriabal z neba oblaky.

  Záhrada podobná tým pri kráľovských obydliach, vždy plná vôní a farieb čmudila na viacerých miestach a páchla ako zvlhnutá pahreba.

  - Preboha, čo sa tu mohlo stať ? – zašepkala Emma a vzdala oprašovanie.

  - Poďme! – vykročil Neal s obavou.

  Klopot topánok sa ozýval vstupnou dvoranou o to nástojčivejšie, o čo prázdnejšie boli jej holé múry. Smerom k stredu suť pod nohami pukala, sotva našli prázdne miestečko na podlahe, kam by stúpili. Nánosy zničeného nábytku, predmetov, kopy skla, prachu a špiny dodávali miestu priam strašidelný charakter. Každým krokom sa ich obavy zväčšovali.

  Zámok vyzeral opustený, prázdny.

  Vtom z otvorených dvier na prízemí vybehla rozrušená žena a namierila si to k východu.

  - Pani starostka ?! – oslovila ju Emma, hoci jej odev sa podobal skôr na preplácané benátske masky ako na jej striedmy storybroocky štýl obliekania a takmer ju v ňom nespoznala.

   Rozjedovaná žena im odkývala rukou stále na odchode, no po pár krokoch zastala s nohou dvihnutou a pomaly sa otočila.

    - Rumpelstiltskin ! – zvrieskla.

  - Áno, drahá...To už je ráno a treba ťa zas vyhrabávať zo sutín ?!...ozvalo sa sarkasticky z jedálne.

  Neal s Emmou na seba prekvapene pozreli.

domiceli