Mr.GOLD Obchodné tajomstvá VII, kapitola 78. SILY

Obchodné tajomstvá VII

kapitola 78

Sily

   Keď neskoro v noci vošiel do jej izby s dlaňou plnou lupienkov, v ktorých spala hlavička červenej ruže, už jej rozhorúčené telo ponorené do spánku snívalo nový sen o dňoch, ktoré ešte len  prídu. Vo vejári dlhých hebkých vlasov kde-tu leskli sa posledné nevyčesané lupienky a ten najkrajší zosadol jej na ústa rozvinúc sa do srdca krojených pier.

  Nemusel pozerať do budúcnosti, aby vedel, že byť hore a on jej vysype do dlaní svoj  voňavý darček s otázkou, že ju našiel stratenú, či jej niečo nechýba, odpovedala by mu : „Chýba...Ty...“...

  Uložil puk ruže na stolík, pritiahol prikrývku, aby skryl pred nočným chladom jej tajomstvá, ešte chvíľu nerozhodne postál všemožne tlmiac túžbu prebudiť ju a bozkávať,  kým ticho vyšiel s jej spiacim portrétom za viečkami do tmy chodby, z ktorej sa ozývala pritlmená hádka návštevy...

  V jedálni sedelo slnko už na všetkých stoličkách.

  Iba Bella stála opretá o stôl s rukami zaborenými v jeho vlasoch, kým on sediac vo svojom obľúbenom kresle, s uchom na jej bruchu, vpíjal sa do tých dotykov, vykladajúc si nimi všetky zásuvky v mozgu. Rozhodnutý, že odteraz tam bude mať iba tie...

  - Poviem ti tajomstvo, ...sklonila sa k nemu nižšie.

  - Napríklad, že si nemáš, čo obliecť a podložíš to patričným dôkazom...- s potmehúdskym úsmevom si predstavil  nedávny obraz, v ktorom ešte hrala Lacey.

  - Sú to vlastne dve tajomstvá...- pokračovala ticho.

  Jeho fantázia pracovala na plné obrátky a dve tajomstvá v jeho preklade znamenali nielen odhrnuté klopy županu na hrudi, ale aj...

  Nedočkavo vzhliadol na ňu pritiahnuc si jej boky k hrudi, až ju trochu ohlo.

  - Ešte v Storybrooku mi doktor povedal, že budú dve. – vytiahla ruky z jeho vlasov a položila si ich pod brucho.

  Pomaly presunul pohľad z jej žiariacich očí tam a jemne sa pousmial.

  - To aby som začal lepšie zarábať...Meniť slamu na zlato už nie je zďaleka také výnosné, aby som dokázal uživiť našu veľkú rodinu...- žartoval, ostrým nosom dotýkajúc sa prstov jej dlaní, hľadajúc medzierku, ako by sa perami dostal k dôvodu rozhovoru.

  Vzadu sa s hrmotom rozleteli dvere.

  - No jasné...kedykoľvek sa chcem s tebou vážne pozhovárať, nájdem ťa nalepeného na Lacey. – tleskol Neal a uskočil, lebo Emma v jeho závese napriahla k nemu ruku, aby ho spacifikovala.

  Rozosmial sa, ako šikovne uhol jej rane.

  Je dobre. Neal sa smeje...

  - Môžeme buď čakať, že naozaj prídu, alebo ich k tomu vyprovokovať. – uzavrel, keď konšpiračné teórie záchrany Henryho stále nenaberali ostrejšie, konkrétnejšie kontúry a pozrel na Neala a potom aj na Emmu.

  - Nebude to nebezpečné ? – spýtala sa tá s úzkostlivým pohľadom na Bellu spokojne sediacu kúsok bokom, tak, aby stále videla na jeho ostro rezaný profil.

  - Bude. Snáď neočakávate, že stret s Reginou a Corou môže byť prechádzkou ružovou záhradou. -

  - Hm, hm záhrada...- pokýval uznanlivo Neal. – Ako som videl, tam sa ti mimoriadne darilo...- doložil šibalsky.

  -  Tam, žiaľ, moja moc už nesiaha. – usmial sa letmo na Bellu. – Kým trvá kliatba, som pánom iba tu, v tomto zámku. Vonku je zo mňa obyčajný smrteľník. Preto potrebujeme tie dve nalákať sem, do hradu, lebo len tu môžem využiť svoju neobmedzenú moc. – priznal, hoci nerád a pokračoval. – Ale mám ešte jedno želiezko v ohni. Alebo je to skôr hák v ohni...-

  - Ty si myslíš, že Hook nám pomôže a bude bojovať na našej strane proti svojim chlebodarkyniam ?! – pokýval záporne hlavou Neal.

  - Kým mám v rukách jeho srdce, bude ma počúvať na slovo. Nič na tom nemení ani to, že sme sa naposledy nerozišli práve najlepšie. – vysvetľoval.

  -...s kým si sa ty rozišiel v dobrom, otec... Tam, kde ty vstúpiš, sedem rokov tráva nerastie...- klepkal si nechtami po stole stále na otca nahnevaný Neal, hoci Emme včera sľúbil, že v záujme záchrany ich syna zakope vojnovú sekeru.

  Prebehla mu hlavou spomienka na dvojnásobne „zavlažený“ trávnik pri Storybroockej vile a pohľad na zapýrenú Bellu so sklopenými viečkami ho utvrdil, že si zrejme spomenula na to isté. Ako rád by ju hneď vzal do náručia a zbozkával jej rumenec z líc.

  Situácia však bola vážna, čas drahý a plán skoro žiadny.

  Skúsil sa zahľadieť, aj keď vedel, že moc Hookovej slzy by mala byť už takmer vyprchaná a tak ho ani neprekvapilo, že jediné, čo videl, bola tma.. Nesprávne predpokladal, že slza už nefunguje...Ale to len pirát trčal v tmavej kobke bez okna a jediné, čo videl, bola jej temnota.

  - Skúsim ho privolať a ak budeme mať šťastie, budú ho „nenápadne“ sledovať. – vstal a pohol sa smerom hore, do veže, kde v truhličke bilo Hookovo vytrhnuté srdce.

  - ...a  ak nájdem sedemmíľové čižmy, hneď ako zaklopú na moje dvere, môžete sa vy dvaja vydať na cestu . – prstami napodobnil rýchly pohyb. – Tak vstávajte. Tu je mapa, červeným je zaznačená cesta do Regininho nedobytného nevkusného paláca. – luskol prstom a po celom stole sa rozplazila obrovská do dreva vyrytá mapa, zdvihli sa nej kopce a znížili doliny, narástli miniatúrne stromy a rozsypali sa skaly. Dokonca aj prach ciest bol ako ozajstný. Jedna z nich zčervenela, akoby sa cez ňu prelievala krv.

  - Ospravedlňujem sa, tú krv som si mohol odpustiť, farba na okenné rámy by bola stačila, ale efekt by nebol rovnaký. – ješitne sa zasmial, spokojný, s akým údivom nemo sledujú divadlo s obyčajnou  stolnou mapou...

  - Aby si sa ty, stále nepredvádzal...! – prekrútil očami znechutený Neal a pokúsil sa chytiť  miniatúrneho zajačika, čo práve preskakoval krvavú čiaru.

  Ako malý chlapec...

domiceli